reklama

Z blata do kaluže

„Konečne vypadnem z domu,“ pomyslela si Klaudia. Už nebudem znášať tie jeho výbuchy zlosti a opilecké besnenie. Dotkla sa svojho ramena, na ktorom mala modrinu už žltozelenej farby a hlasno si povzdychla. Čakali ju matury. Blížil sa máj, jeden z najkrajších  mesiacov v roku. Neuveriteľne sa tešila na ukončenie školy. Osemnásty rok svojho života zavŕši práve v lete a bude „voľná“. Začne rozhodovať sama o sebe.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Uvedomujúc si, že Michala miluje čím ďalej tým viac, pričom mala pocit, že to je vzájomné. Za tú krátku chvíľu, čo ho poznala si už plánovali aj svoju spoločnú budúcnosť. Ba boli tak ďaleko, že ju poznali jeho rodičia a on poznal jej nie veľmi slávnu rodinu. Klaudia mala už iba svojho otca, za ktorého sa viac hanbila ako si ho vážila a zväzoval ju strach vždy vtedy, keď nebol triezvy, čo bolo skoro stále. Jej mama sa viac menej neúspešne liečila na protialkoholickom v inom meste, a tak všetka zodpovednosť a starostlivosť o chod domácnosti ostávala na jej príliš mladých pleciach. Vďaka čomu predbehla iné svoje rovesníčky, lebo vynikala vo varení aj pečení a bola jednoducho šikovná gazdinka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Trochu bezstarostnosti poznala len v Michalovom náruči a jeho spoločnosti. Mrzelo ju, že Miškova mamka ju veľmi nechcela prijať do ich rodného hniezda. Obaja sa teda dohodli, že svadba bude aj tak a vyriešili to po svojom. Užívali si spolu celé leto a nedávali vôbec pozor.

Až na jeseň, keď Klaudia pracovala v jednej firme a už tretí deň ráno vracala, tušila, že to nebude pokazený žalúdok. Urobila si tehotenský test a bola na istom. Onedlho bude mamina. Na nejakú veľkolepú svadbu s hostinou nemali zbytočné peniaze, financovali si ju úplne sami, a preto, to bol skromný obrad na úrade s dvoma svedkami. Miška hlboko ranilo, že ani na úrad sa jeho mamička nedostavila, samozrejme zo vzdoru. Ešteže mal aspoň rozumného otca. Mladý pár si kúpil garsónku v podkroví, a tak Klaudia s úľavou na duši opúšťala rodné „peklo“ aj tyrana i keď zanechávajúc v ňom svojich mladších súrodencov. Verila, že ju čaká nový domov, nádherný život plný lásky a porozumenia a tešila sa na to malé, čo nosí pod srdcom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Blížil sa termín pôrodu. Michala v tomto období potrebovala najviac. Bola guľatá a nemotorná. Ustavične unavená a cítila sa ako balón, čo každú chvíľku praskne. On však došiel s obrovskou novinkou a životnou šancou aká sa neodmieta lebo peniaze teraz potrebujú ako soľ a práca v Rusku, je tá naj jedinečnejšia šanca, ako splatiť garsónku a ďalej slušne žiť. Či chcela či nie musela sa vyrovnať s touto skutočnosťou, že na pôrod a všetko to ťažké, čo nasleduje po ňom, musí zvládnuť sama. Nastávajúci otecko nebol prítomný pri narodení svojho prvorodeného potomka.

Riško bol krásny, modrooký chlapec so šibalským úsmevom, ktorý si všimol každý, kto nakukol do perinky. Prežila aj toto zložité obdobie a po dlhých troch mesiacoch Miško došiel na mesiac domov. Pre ňu to bolo akoby prešli dlhé tri roky. Tešila sa na neho a na to, že budú ako skutočná rodinka spolu. Mesiac ubehol ako týždeň a on sa opäť musel vrátiť do cudziny. Nik ešte vtedy netušil, že už odchádzal ako budúci dvojnásobný otecko. Klaudia bola pre každého vo svojom okolí jedna výnimočná a obdivuhodná žena. Sama a bez manžela a bez pomoci rodičov vychovávala Riška a pripravovala sa na svoje druhé tehotenstvo. Prekvapila aj svojho muža, keď vybavila presťahovanie do väčšieho bytu, keďže garsónka pre štyroch bola primalá. Miško stihol prísť aspoň na narodenie svojej prekrásnej dcérky Majky. Dievčatko malo v sebe od narodenia taký šarm, že ho túžil mať na rukách a maznať sa s ním každý. Nielenže ju rozmaznávala sama robili to úplne všetci. Riško tak bol odsunutý na vedľajšiu koľaj a bohužiaľ sa u neho prejavila aj vážna choroba. Na odbornom vyšetrení mozgu mu zistili nejakú anomáliu a aj keď oslávil v lete rok nevedel rozprávať. Klaudia bola svojim spôsobom nešťastná a ďakovala aj za to, že chodí. Bol iný a ona mu pri starostlivosti aj o Majku nevedela dať to, čo potreboval. Prosila Miška nech ostne doma natrvalo a prestane s cestovaním po cudzine, veď aj deti mu hovoria „mama“ a poznajú ho len s fotiek. Vzhľadom aj na Riškovu chorobu doma ostal, ale pracovať za taký plat doma, keď v cudzine dostal niekoľkonásobne viac, sa mu nevidelo. Mal jednoducho „túlavé topánky“ . Klaudia si uvedomila, že nasilu ho doma neudrží, aj keď naivne snívala o rodinne založenom mužovi, čo by s ňou zdieľal každodenné starosti a pomáhal s výchovou detí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tentokrát to bolo Nemecko. Detičky vyrástli z plienok a začali chodiť do škôlky a ona na materskej si uvedomila svoju opustenosť a samotu. Jej rovesníčky behali po diskotékach, chodili a cestovali kade-tade a ona poznala iba povinnosti a starosti. Mala aj radosť, veď deti milovala a chcela ich a bola na ne pripravená, ale nie na to, že bude každú noc zaspávať sama bez muža a bez jeho povzbudenia a tepla, po ktorom vo svojom domove túžila najviac. Uvedomila si, že vlastne okrem práce a povinností vo svojom živote nič nepoznala. Vybavila si teda opatrovateľku, svoju najlepšiu priateľku, ktorej zverila svoje dva pokladíky a na týždeň odcestovala za Miškom do Nemecka. Bol to jeden z jej najkrajších zážitkov v živote.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na svoje veľké prekvapenie sa Riško neuveriteľne zmenil. Nielenže mu jej priateľka úplne rozumela, ale ho naučila aj rozprávať a prenikla do jeho sveta. Klaudia začala veriť, že sa k nej šťastena už konečne trochu viac naklonila a cítila sa vyrovnaná a spokojná so svojim životom. Miško sa vrátil domov a rozhodol sa založiť si vlastnú firmu. Podporovala ho vo všetkom a sen sa stal skutočnosťou. Miško bol pán „podnikateľ“. Kúpil si krásne nové fáro. Moderne a pekne sa obliekal. Firma sídlila na opačnej strane mesta a čas sú peniaze tak, sa rozhodli presťahovať bližšie k firme. Deti to znášali najťažšie. Vyrastali tam, poznali okolie a mali svojich priateľov. To všetko opustili a museli si zvyknúť na nových spolužiakov a učiteľov a samozrejme aj prostredie. Klaudia nemala problém sa rýchlo adaptovať a vďaka svojej milej a komunikatívnej povahe si hneď našla priateľky. Miško ale ani teraz netrávil svoj voľný čas doma a s deťmi. Potreboval dobre vyzerať veď je predsa „niekto“. Každý večer trávil v posilňovni, kúpil si permanentku a keď Klaudia protestovala proti takémuto životnému štýlu, občas si mohla prísť zacvičiť aj sama. Deti sú predsa väčšie, školopovinné, môžu byť večer aj samé doma. Bola rada, že cvičí a nebehá jej za ženskými a do krčmy, ale on si vždy niečo vymyslel, aby doma nemusel byť.

Keďže bol majster v karate a vyzeral vďaka cvičeniu ako jedna mohutná „gorila“, začal po nociach, od piatka do nedele, robiť vyhadzovača v jednom klube, kde robil jeho kamoš. Klaudia si bolestne uvedomovala, že aj keď je doma, nikdy ho doma nemá. Keďže pracoval po nociach, cez víkendy, keď mohli byť všetci štyria spolu, celé dni prespal. Za posledný polrok sa už ani nevideli. Jeho prácou bolo len sa pekne vyvoňať a nahodiť do super handier a s večerou ma nečakaj, niečo mám.

Pracovala v jeho firme a robila mu všetky ekonomické a administratívne veci. Na jednom firemnom večierku si Roman, jeden z pracovníkov jej muža, vypil viac, ako mal, a keďže alkohol rozväzuje jazyk, pekne Klaudii vyklopil, čo si už dávno šuškal každý a to, že jej milovaný mužíček, Miško, má milenku, ktorej kúpil byt aj jej ho zariadil. Nech si pozrie dobre účty a spýta sa ho to. Nemôže sa totiž už pozerať, ako ju vodí za nos a každý to vidí a aj vie, len ona je tak „slepá“ alebo tolerantná?!

Klaudii sa zrútil celý svet a začala si skladať mozaiku ich života poriadnejšie a nielen slepo dôverovať sladkým rečičkám a duchaplným výhovorkám, ktoré aj tak nemohla vyvrátiť. Pokiaľ ho pri nevere neprichytí nič mu nedokáže a poznala jeho povahu, vedela, že ju zasa ukecá. Začala sa sama hrať na detektíva a pátrať na vlastnú päsť. Roman tú ženskú poznal a vedel, aj kde pracuje, tak sa Klaudia rozhodla konať. Pekne sa v jeden večer za ňou vybrala. Prišla do klubu, kde jej drahý robil vyhadzovača a pri bare sedela tá, ktorá ju okrádala o muža a jej deti o otca. Chcela jednať rozvážne a so všetkou slušnosťou, ale zlosť, poníženie a 2dcl vína, čo si vypila na posilnenie, urobili v tejto kombinácii svoje.

Vôbec si už nepamätá, čo jej vlastne povedala a čo sa odohralo, spamätala sa až vtedy, keď prišli vyhadzovači a ako pierko ju schmatli a vyhodili pred dvere klubu. Bonbónikom na tortičke bolo, že zavolali Miškovi, nech si príde tú hysterku, čo napadá slušné ženy odviesť domov, keďže vedeli, kto je. Klaudia bola zúfala a priala si zomrieť. V aute na zadnom sedadle si všimla vo svojej ruke chumáč blonďavých vlasov, ktoré držala ako svoju trofej po víťaznej bitke. Patrili tej „ženskej“. Mišo jej riadne doma vynadal a dokonca prvýkrát v živote dostala od neho facku. Plakala a nechápala, čo sa z jej životom robí.

Už ani spolu nespávali. On sa odsťahoval do obývačky a jej ostala celá manželská posteľ. Samozrejme, že zaprel, že tá odfarbená, prsnatá, drzá blondína je jeho milenka. Chcel len vedieť skadiaľ to má a že keď sa to dozvie, poláme tomu „hajzlovi “ nohy, čo ho očierňuje a z nej robí obyčajnú hlupaňu, čo sa na verejnosti nevie ovládať.

Klaudia musela chytiť rozum do hrsti a keďže nevyzerala ako tá, čo očarila jej mužíčka, úplne sa zmenila. Z hnedovlásky sa odfarbila na plavovlásku. Do pupka si dala urobiť pirsing a na zadnú časť svojho útleho chrbátika, presne tam, kde stráca svoju krásu, jej vytetovali orientálny ornament. Radikálne zmenila svoj šatník a začala chodiť pravidelne ako Miško do posilňovne a spolu s ním do klubu, kde pracoval. Bohužiaľ, aj keď úplne zmenila svoju podstatu, kvôli niekomu, kto už za to absolútne nestál, na všetko doplatili len jej dve roztomilé detičky. Keďže všetko úsilie venovala sebe a imidžu, nemala na ne toľko času, ako keď bola „puťka domáca“.

Všetko prináša svoje obete a problémy na seba nenechali dlho čakať. Deti sa v škole zhoršili a ona sa o nič necítila lepšie ako tá „stará“ Klaudia. Mišo sa trochu viac síce zdržiaval doma a dokonca sa naspäť vrátil do ich manželskej spálne, ale ona pri každom jeho dotyku, bozku a milovaní myslela len na to, že to, čo robí s ňou robil aj s tamtou a vôbec, či bola jediná v jeho živote.

Menil sa a ona to nevedela zastaviť. Okrem toho že jej začal chodiť občas opitý a vtedy sa choval agresívne, našla mu pri praní dresu z posilovne steroidy, ktoré v kombinácii s alkoholom z neho robili úplne iného človeka. Už to nebola len facka, ale teror, ktorý zažívala doma celé svoje nepekné detstvo, a keďže si nechcela nechať skákať po hlave a robiť so seba handru, mal to dopad taký, že im búchali susedia na stenu, lebo boli hluční a deti sa v noci s hrôzou zobúdzali na krik, plač a rozbíjanie nábytku , ktorý Miško v amoku vyhodil aj von balkónom. Presne to, čo nikdy nechcela, aby jej deti zažili, lebo sama takto žila, sa splnilo ako strašidelné proroctvo.

Nevládala ďalej a mala chuť si zobrať život a ukončiť to všetko trápenie. Keď visela na balkóne deviateho poschodia a zúfalo sa snažila nájsť odvahu urobiť to, Mišo prišiel domov a v poslednej chvíli ju zo zábradlia balkóna stiahol k sebe. Ako pamiatka jej ostali modriny a škrabance, ale aj život. „To neurobíš!“ kričal na ňu, „Nie teraz a nie pri mne. Ty nie si normálna! Pripravím ťa o deti a majetok a pôjdeš sa liečiť na psychiatriu. Dopadneš ako tvoja matka...“ To boli najbolestnejšie slová, aké z jeho úst počula. Jej úbohá mama spadla na úplne dno, žila na ulici...

„A mňa, kto mňa dohnal tam, kde som bola? Bol si to ty Mišo... Alebo moja slepá a oddaná láska k vysnívanému mužovi, ktorého som z teba chcela mať...“ Odišiel a doma nebol tri dni. Už chcela volať na políciu, či sa mu niečo nestalo, a keď prišiel bol opitý tak, že sa ledva udržal na nohách a vytiahol z postele rozospaté deti a nedal im pokoj, tak sa ich Klaudia zastala, nato už len pocítila neuveriteľnú bolesť v ľavej ruke a nevedela ňou pohnúť. Ako gavalier s ňou šiel na pohotovosť, bola na šťastie len dve ulice od nich, a keď sa lekárka pýtala, ako sa to stalo, s hanbou klamala, že spadla. Lekárka jej kázala povedať pravdu, videla modriny aj podliatiny a vedela, že pri páde zo schodov takú dvojitú zlomeninu lakťa nemohla urobiť. „Spravil vám to ten muž, čo je vonku? Podajte na neho trestné oznámenie a pôjde do basy a bude vám platiť aj bolestné,“ znela rada, no neurobila to, bála sa rovnako, ako sa bála, keď bola malé dievča a aj sa v tej chvíli tak cítila. Trpela aj fyzicky aj psychicky.

S jednou rukou sa nevedela ani obliecť, ani učesať a nieto variť. Bola odkázaná na svoje deti. Jej brat bol paradoxne policajt a neposlúchla ani jeho. Nedala si poradiť a nevedel jej tak nik pomôcť. To bola konečná kvapka jej pohára trpezlivosti a masky dokonalej rodiny, ktorú si nosila v srdci. Podala žiadosť o rozvod a na Vianoce, prvé od ich svadby, bola sama so svojimi deťmi, ale dobrovoľne sama. Michal sa však ukázal ako jeden bezcharakterný človek bez chrbtovej kosti. Nemal žiadné výčitky svedomia, že jej ublížil a rozviesť sa nechcel. Mali spoločnú firmu a majetok, všetko na hypotéku a on predal auto a aj firmu, bez súhlasu Klaudii a nedostala z toho ani korunu, to všetko ešte pred rozvodovým konaním, a keďže už nemohli žiť pod jednou strechou, tak sa ich trojizbový byt predal. Klaudia s deťmi dostala jednoizbový a on si kúpil garsónku.

Bolo jej vtedy všetko jedno. Potrebovala len pokoj, ale toho sa nevedela dočkať ani v novom byte. Mišo ju prenasledoval všade ako chorý a kričal, že je stále ešte jeho žena. Telefonoval jej viackrát denne a vyhrážal sa jej, že zariadi, aby skončila ako posledná štetka a nepekne jej nadával, že on pozná ľudí, čo ju skrotia, keď to nedokázal on. Bola na pokraji s nervami a veľa nechýbalo, že sa zrúti úplne. Podržala ju bratova rodina a neskutočne jej pomohli hlavne s deťmi, o ktoré sa starali, kým sa jej zahojila duša aj zlomená ruka.

Roman ju stretol práve včas, aby mohol pozbierať črepiny v jej rozbitom živote a pekne ich pozliepať svojou nehou, ľudským porozumením a najsilnejším lepidlom, ktoré mal vo svojom srdiečku a tým bola láska ku Klaudii. Nielenže miloval túto ubolenú žienku, ktorá pri ňom zo dňa na deň ožívala a menila sa z trosky na zdravého jedinca, ale obľúbil si aj jej deti a dokonca to bolo vzájomné. Všetko však v jej živote bolo živelné a rýchle a tento vzťah nebol ničím odlišný. Nebola papierovo rozvedená, čerstvo vyliečená z jedného tyrana a už bola opäť po ušká zaľúbená do Romana. Dokonca sa k nej po trojmesačnej známosti nasťahoval do jednoizbového bytu. Jej rodine sa to vonkoncom nepáčilo a vzhľadom na Romanovu nie príliš slávnu minulosť sa tomu ani nikto nečudoval. Netajil sa ničím čo vyviedol a preskákal a táto úprimnosť spôsobila, že sa tak rýchlo mohol ubytovať nielen v Klaudiinom byte, ale aj jej srdci. Úplne zúfala vyhľadala jednu známu veštkyňu = kartárku, čo by jej poradila, čo má robiť a postupovať vo svojom živote ďalej, aby ho ešte viac nezbabrala. Varovala ju pred dieťatkom, ktoré v kartách videla a komplikáciami v živote. Klaudia takým veciam neverila a brala to ako zlý vtip. Mala predsa antikoncepciu a ďalšie bábo nechcela. Nevedela teraz dať všetko tým dvom, keď sama ťahala domácnosť, načo by jej v takom veku po tridsiatke bolo ďalšie decko. Netušila, že na Vianoce dostane celá rodina pod stromček nečakaný darček, ktorý bol naplnením veštby, na ktorú vôbec neverila. Dcérka to zobrala tak nadšene a tešila sa, že by to mohla byť sestrička. Jej Riško však povedal, že nechce žiadne umrnčané decko ani brata, ani sestru a keď sa to narodí, tak to sám zabije. Robil je samé problémy a nechcel ani s nimi bývať a ustavične utekal po škole k otcovi. Tam totiž nemusel nič, ani sa učiť ani si umývať zuby. Robil si čo chcel a doma bolo treba poslúchať. Klaudia mala prvé ranné nevoľnosti a tehotenstvo, už tretie, prežívala úplne inak už ako zrelá a rozumná žena. Roman kvôli nej prestal zo dňa na deň fajčiť, takúto obeť dokázal priniesť. Nosil ju na rukách a zbožňoval a nevedel sa dočkať, kedy bude otcom. Vybavovali presťahovanie, lebo v jednoizbovom byte to naozaj nešlo. Klaudia stále s niečím musela zápasiť a aj ten kúsok šťastia, ktoré jej bolo dopriané, bolo hneď vykúpené bolesťou a trápením. Napriek všetkej nepriazni osudu a ľudí okolo nej, stihla sa rozviesť a vzápätí vydať a v lete porodiť nádherné dievčatko. Síce celé tehotenstvo ju lekár presviedčal, že to bude chlapec, mýlil sa. Tak pre Klaudiu začala ďalšia etapa novej životnej éry, kde opäť bola hlavnou hrdinkou ona, ale tentokrát už úplne iný muž a ešte nový človiečik, úchvatná Veronika. Tentoraz pevne dúfala, že opäť nespadla z blata do kaluže....

Iveta Špaková

Iveta Špaková

Bloger 
  • Počet článkov:  108
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Je obyčajná,mladá žena,ktorá sa presťahovala z rušného mesta na pokojný vidiek.Miluje prírodu a ticho jej pomáha pri tvorbe vlastných príbehov,ktoré však ležia v jej zásuvke a rada by to zmenila.Podarilo sa jej však aspoň to,že dva jej články boli uverejnené v oblastných novinách,čo ju inšpirovalo k ďalšiemu písaniu.Už učiteľka na základnej škole tvrdila,že jej slohy sú najlepšie a bola by z nej dobrá spisovateľka.Ktovie, možno sa jej to raz podarí... Zoznam autorových rubrík:  ÚvahaVlastné zážitkyPostrehyCestovaniePotulky prírodouV živote sa stávaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu