reklama

Rozlúčka po smrti

Zobudil ma akýsi šramot. Balkónové dvere boli otvorené, to bude zlodej, blyslo mi mysľou. Snažiac sa zobudiť manžela som pátrala, kde je vypínač lampy. Môj spal ako drevo, nezobudil by ho ani výbuch sopky a mňa obíjmal strach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

.„Počuješ to? Niekto je asi na balkóne! Veď sa zobuď preboha!“ to som už búchala do jeho chrbta a kývala s jeho spiacim telom. Konečne sa preberal. „Čo sa deje? Prečo ma budíš?“ „Počúvaj ten divný zvuk. Čo to môže byť? Myslíš, že je tam zlodej? Bojím sa...“ Sústredil sa na zvuk, ktorý, ale vychádzal z kuchyne, nie z balkóna, ako som si myslela. To čo sme obaja videli nás trochu ohromilo. Na dverách do kuchyne som mala nalepený veľký obrázok, ktorý som sama maľovala. Bol to anjel ako chráni deti prechádzajúce cez mostík. Tento obrázok tam už bol asi pol roka, preto nás udivilo, že sa sám od seba pred našimi očami začal odlepovať. Akoby ho nejaká neviditeľná ruka pomaličky strhávala z dvier. V nemom úžase som myslela, že zle vidím. No videl to aj môj manžel, takže nebola to žiadna halucinácia. Pri tom ako sa toto dialo, som bola studená ako ľad. Strach aký ma premkol som doteraz nikdy nezažila. Ťažko sa dá aj opísať pocit, ktorý som tak intenzívne cítila. Prečo sa obrázok po polnoci, (tak ukazovali naše hodinky), sám od seba odlepuje? Hľadali sme nejaké logické vysvetlenie, ale žiadne nebolo dosť logické. Prvé čo mi napadlo bolo: „Určite niekto zomrel.“ Prečo som si to myslela? Bola to moja intuitívna predtucha? Keďže sme nemali pevnú linku a táto príhoda sa stala pred 20 rokmi, keď sme sa nasťahovali do nášho prvého jednoizbového bytu na druhom poschodí, nemohla som čakať žiaden telefonát. Snažila som sa upokojiť. Obrázok som nechala na stole a pokúsili sme sa zaspať. O dva dni som vyberala schránku a zistila, že nejaký lapaj mi strhol menovku a hodil ju do vnútra schránky. Divné, pomyslela som si, ale čo narobím. Na tretí deň prišiel ku mne môj otec. V ruke držal telegram. Jeho výraz bol tak deprimujúci, že som hneď vedela, čo sa stalo. Oznámenie v telegrame bolo, že moja najdrahšia babička, zomrela. Tým, že mi niekto strhol menovku zo schránky sa telegram vrátil k odosielateľovi. Čiže na pohrebe som nebola. S mojím otcom som neudržiavala bohužiaľ bližší vzťah. A tak mi prišiel túto smutnú udalosť povedať po pohrebe. Až teraz som si všetko dala do kopy. Moja drahá babička sa so mnou takto prišla rozlúčiť. Od vtedy verím, na veci medzi nebom aj zemou. 

Iveta Špaková

Iveta Špaková

Bloger 
  • Počet článkov:  108
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Je obyčajná,mladá žena,ktorá sa presťahovala z rušného mesta na pokojný vidiek.Miluje prírodu a ticho jej pomáha pri tvorbe vlastných príbehov,ktoré však ležia v jej zásuvke a rada by to zmenila.Podarilo sa jej však aspoň to,že dva jej články boli uverejnené v oblastných novinách,čo ju inšpirovalo k ďalšiemu písaniu.Už učiteľka na základnej škole tvrdila,že jej slohy sú najlepšie a bola by z nej dobrá spisovateľka.Ktovie, možno sa jej to raz podarí... Zoznam autorových rubrík:  ÚvahaVlastné zážitkyPostrehyCestovaniePotulky prírodouV živote sa stávaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu