Čakala škaredú starenu s veľkým nosom a na ňom čiernu bradavicu. S hrbom, na ktorom sedí hrozný kocúr. S neupravenými vlasmi a divokým pohľadom, ktorý prepáli aj dušu. Jednoducho bosorku, aká sa zobrazuje v temnom stredoveku.
Milo ju prekvapila príjemná zrelá žienka, s dobráckymi modrými očami a hnedými vlasmi, ktorá pôsobila tak obyčajne a seriózne, že by ste si ju na ulici s bosorkou neporovnávali. Dostala do vienka dar vidieť a čítať skrytú a tajomnú minulosť, neodvratnú prítomnosť a záhadnú budúcnosť.
Sadla si za okrúhly stôl oproti tej žene, od ktorej čakala, že jej povie to, čo ju čaká a neminie. Na stole bol čistý papier a pero. Oľga jej prezradila svoj dátum narodenia a „bosorka“ urobila numerologickú mriežku a tak odhalila Oľgine danosti a slabiny i osobné číslo. Trafila sa úplne presne, čo ju posmelilo začať jej, tak povediac, dôverovať.
Do rúk dostala tarotové karty, mala ich 22-krát premiešať. Nemyslela pri tom na nič. Podala jej ich. Rozložila ich v tvare kríža a začala z nich hovoriť Oľginu vlastnú minulosť, prítomnosť aj blízku budúcnosť. -Bože, ale je dobrá! Kde na to chodí? Všetko sa to tak odohrávalo. Jajaj až mi z nej naskakuje husia koža,- vírili v nej takéto myšlienky, keď počúvala túto atypickú modrookú bosorku, čo akoby čítala jej životopis. Detstvo mala veru dosť „sladké“ a „bezproblémové“, čo opísala dokonale. Pri ďalších ťahaných kartách z kôpky veštica pokračovala: „Čakali ste, že keď sa vydáte a založíte si vlastnú rodinu, vymaníte sa z toho prekliatia, tak veľmi ste sa mýlili...“
Mala pravdu. Spadla do iného a ešte horšieho, lebo toto si vybrala úplne sama a dobrovoľne. „Chcete sa rozviesť. Preto ste ma vyhľadali.“
-Ako to tá stará vie? Bude asi fakt bosorka... Určite!-
„Ťahajte si ďalších 7 kariet a pri tom vyslovte otázku.“
„Mám opustiť manžela?“ vysúkalo sa z Oľgy. Verdikt bol jasný, ÁNO, je to najlepšie riešenie. Ťahala nedočkavo ďalšie karty. Vraj si má dávať pozor na tehotenstvo.
–Pche, to iste! Vieš ty čo? Ty bláznivá bosorka? Beriem antikoncepciu. To deti ťažko moja... Bla, bla, ja?! Ako vravím, klamárka. Načo som tu šla?- premýšľala a s nedôverou počúvala ako jej „novodobá bosorka“ veštila budúcnosť.
„Vydáte sa znova, presťahujete sa, začnete nový život,“ Oľga na ňu vyvaľovala oči, „a to tak do dvoch rokov.“
–To určite, a kedy? Ešte nie som ani rozvedená, kde aký muž! A znovu sa vydať? Znovu spraviť tú istú chybu? To iste nie! Ale na druhú stranu, bolo by to krásne, ale život nebeží ako v telenovele...“ Spokojná, aj keď neveriacky odchádzala. Presvedčená, že vyveštená budúcnosť nemá šancu na existenciu a s dobrým pocitom, že mala pravdu, lebo je isto tá ženská bláznivá. Po roku človek zabudne na veľa vecí, tak i Oľga zabudla na toto. A ako sa hovorí: nikdy, nehovor nikdy, platí to i v tomto prípade. Prešli dva roky a z Oľgy je už trojnásobná mamina, velebí si v novom bytíku s novým, krajším, lepším a hlavne milujúcim manželom. Neverila na také veci. Bola úplne racionálna, ale asi sa dejú aj také „zázraky“, ktorým či veríte alebo nie, stanú sa. Je pár ľudí s darom tieto udalosti povedať a predvídať dopredu, a tak vám možno aj dať nádej, že aj keď váš život je občas v troskách a je katastrofálny, môže byť a stať sa krásnym a plnohodnotným. Aj keď osud si vytvárame sami, sú veci, ktoré už sú dané...
