„Prečo? Nechápala som, veď je to najkrajší sviatok. Aspoň pre mňa,“ dodala som. Ona sa len tíško rozplakala a keďže hodina končila a Zuzka sa tak veľmi ponáhľala, nedokončili sme tento rozhovor. Celý týždeň do ďalšej hodiny som márne trápila svoje mozgové závity a hútala dôvod. Nejako sme sa rozprávali zasa o vystúpení na Vianoce a kto pôjde a má odvahu a tak som mala príležitosť sa taktne dozvedieť, čo ju tak zasiahlo, že Vianoce sú strašné, že ich až nenávidí. Ťažko sa jej o tom hovorilo, ale vyšla z nej táto veta: „Vieš práve na Vianoce mi zomrela moja mamka. V ten okamih som ľutovala svoju zvedavosť a zaplavila ma ľútosť aj rozpaky. Objala som ju a pohladila po vlasoch. Pokračovala v rozprávaní, asi to chcela dať von zo seba. „Zomrela mi v mojom náručí. Vydýchla naposledy. Odvtedy neznášam Vianoce ani sa na neteším.“ Ach vzdychla som si, tak mladé dievča už bez najdrahšej bytosti na celej zemi. Prežívala ťažké obdobie ani na výšku nešla nevedela sa spamätať, ledva že dokončila strednú a veľa nechýbalo vďaka ťažkým depresiám sa skoro dostala na psychiatriu. Teraz sa vďaka kamarátkam dala na tanec a jogu a trochu ju vytiahli do spoločnosti, nech začne žiť. Tieto Vianoce to bude práve rok, čo odišla do nebíčka a jej bude pri štedrej večeri neskutočne chýbať...
Nenávidím Vianoce
Ako nenávidím Vianoce! Tá veta ma tak ohromila, keď vyšla z úst mojej mladej kamošky, ktorú som nedávno spoznala vďaka hodinám tanca...