reklama

Vtáka poznáš po perí a človeka po reči.

Mladá kolegyňa, s ktorou som mala pracovať, bola na prvý pohľad normálna. Aspoň fyzicky pripomínala chlapčensky typ, s krátkymi vlasmi, šibalskými očami a vyžarovala silu, akú majú len mladí ľudia.  V podstate viac ako jej výzor a pirsing v spodnej pere,  ma zaujímala jej povaha a to,  aby sme si rozumeli pracovne. Vtáka poznáš po perí a človeka po reči a keď otvorila táto mladá deva ústa, skoro som odpadla.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Práca, ktorú sme vykonávali bola s ľudmi a kvetmi. Trebalo aranžovať a obsluhovať a byť milá a usmiatá pre zákazníka. Našťastie v mojej povahovej črte tieto vlastnosti sú, horšie to bolo s mojou mladou kolegyňou. Vchádzal prvý zákazník a ona spustila: "Do pi... načo sem ten chlap lezie! Ešte nemáme otvorené!" Preeglgla som, potriasla nechápavo hlavou a ju rázne upozornila, že tak sa správať nepatrí a aj keď máme ďaleko pokladňu od dverí, môže to počuť. Odsekla mi na to: "Ja ľudí neznášam. Choď ho obslúžiť ty." To už vo mne začala kypieť krv. Pekne som pána obslúžila, predala mu kvety, dostala aj tringelt za ochotu a spokojná pracovala ďalej. Prišiel daľší zákazník tak som ho prenechala kolegyni, nech sa realizuje. Keď pán odišiel, skonštatovala som, že jej to išlo a ani to nebolelo. Ona ma na to pribila k zemi, že neznáša ani kvety, nebola by tu keby nepotrebovala peniaze a že bude robiť hocičo, len nie to, čo treba. V duchu som sa pýtala anjela strážneho, že čo som komu v minulosti alebo inom živote urobila, že priťahujem ako magnet len takéto kreatúry, ako kolegyne, ktoré stále musím meniť a prevychovávať. Bola to pre mňa výzva, nájsť si k nej cestu, aby sme 9 hodín pracovnej doby spolu vydržali a nezavraždili sa na konci smeny. Dni plynuli rýchlo. Prešli aj hektické dušičkové sviatky, ktoré som musela zvládnuť, ako inak, sama. Kolegynka šla na súťaž, tak som svoju šikovnosť musela dokázať bez nej. Prežila som. S vynikajúcou tržbou boli nadriadený spokojný. Ešte nepatrím do starého železa (presvedčila som aj samu seba). Blížili sa Vianoce. Vraj sviatky pokoja, mieru a ľudskosti by mali byť. Kolegyňku  tento krát vraj rozboleli zuby. Ja mama dvoch detí som musela byť v práci celé sviatky bez pomoci brigádničky, k tomu ešte aj veľmi prechladená. "Som šikovná! To zvládnem," som sa presviedčala a s odretými ušami a s pomocou konskej sily, ako sa vraví, som to prežila na jedničku. Od Nového roku som si vybrala dovolenku aby som sa mohla preliečiť doma v posteli s teplým čajom. Nový tovar, ktorý prišiel, bolo treba odceniť a vyložiť a tak som sa toho ujala. Kolegyňka si vybavovala telefonát s frajerom a keď prišiel zákazník, tak som sa od svojej práce ani nepohla. Čakala som, čo sa bude diať. Pekne ukončila telefonát. Pozdravila zákazníka a dokonca použila moju formulku: "Hneď som pri vás..." Teplo, ktoré ma zalialo pri srdci, bolo z dobrého pocitu, že sa predsa len niečo na tú mladú z mojich dobrých móresov nalepilo. Ani si neuvedomila, ako sa za polrok zmenila k lepšiemu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jedno ráno meškala do práce, s tým, že bola u svojich rodičov a to bolo až pri maďarských hraniciach. Sedela vo vlaku a poprosila ma, aby som ju zapísala do dochádzky skôr o hodinu, lebo bude meškať. Naša dochádzka bola v PC. Tak, aj keď také veci nie sú v súlade s morálkou a správne, spravila som to. Zachovala som sa ako správna kolegyňa a kamoška, však sa to nik nedozvie myslela som si naivne. Čo čert nechcel, v ten deň prišli naši nadriadení a kvôli, jednej kontrole zo šojky, hľadali práve moju kolegyňku. Ja klamať neviem, ale vtedy som povedala, že kolegyňa si odbehla niečo kúpiť jesť. Nemohla som tušiť, že si ju naši vedúci, chceli počkať. Keď už prešlo 10 minút, tak ma poprosili, aby som jej zavolala a spýtala sa kde je. Ja som veľmi dobre vedela, kde je. Tak som sa do toho zamotala tým, že som nepovedala, že vôbec neprišla do práce, že som v tom bola namočená až po uši. Vytočila som kolegyňu a povedala jej, že ju zháňajú nadriadení. Ona na to: "Povedz, že som vo vlaku." No tak som to spravila. Šéfka, skoro odpadla, keď som jej to povedala. Hneď chcela na ňu číslo a zavolala jej, že čo to má byť, kedy sa chodí do práce a prečo ja tvrdím, že je v obchode... Na to šéf pozrel v počítači našu dochádzku a zistil, že som ju zapísala o hodinu skôr a ona v práci nebola. Keby sa bolo dalo, najradšej by som sa od hanby prepadla pod čiernu zem. Vyzerala som ako klamárka a pokrytec a aj keď som tvrdila, že sa to stalo po prvýkrát, neverili mi. Priznala som si vinu a sypala popol na hlavu. Viem, že som pochybila a také veci sa nerobia. Pritom som sa cítila ako malé dievča, čo ukradne v obchode bábiku a nevie ako vysvetliť, že ju mama zaplatí... To sklamanie v očiach mojich šéfov už zažiť nechcem. A prečo vlastne? Pre moju naivnú hlúposť a "pomoc" kolegyni. Čerešnička na koniec však ešte len prišila, keď sa šéfovia pred záverečnou dostavili opäť. Chceli vysvetliť, prečo som ja len tak sama od seba ju prihlásila do dochádzky, akoby v práci bola. Ona sa totiž na moje veľké sklamanie zachovala tak podlo a potopila ma. Keď sa jej pýtali, prečo je zapísaná v dochádzke, povedala: "Ja som sa do nej predsa nezapísala..." Tým zvalila celú vinu na mňa. Šéfka však dobre pochopila všetko ostatné a spýtala sa, či len tak sama od seba som to spravila. Tak ako z chlpatej deky z nej vyliezlo, že ma o to požiadala, lebo vlak mal hodinu meškanie... Nato som ostala ako obarená ja, lebo šéfka jej začala vyčítať jej povahu, že všetko za ňu robím ja a ona len odflakuje a keď ju najviac treba pre obchod, odíde raz na súťaž, raz sa vyhovorí na zuby a aj tak najlepšie tržby robím ja. Mala sa pri mne naučiť zodpovednosti k práci a ešte ma ona naučila klamať a podvádzať. Vtáka človek pozná po perí a človeka po reči. A dnes už viem, že aj po jeho skutkoch.  

Iveta Špaková

Iveta Špaková

Bloger 
  • Počet článkov:  108
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Je obyčajná,mladá žena,ktorá sa presťahovala z rušného mesta na pokojný vidiek.Miluje prírodu a ticho jej pomáha pri tvorbe vlastných príbehov,ktoré však ležia v jej zásuvke a rada by to zmenila.Podarilo sa jej však aspoň to,že dva jej články boli uverejnené v oblastných novinách,čo ju inšpirovalo k ďalšiemu písaniu.Už učiteľka na základnej škole tvrdila,že jej slohy sú najlepšie a bola by z nej dobrá spisovateľka.Ktovie, možno sa jej to raz podarí... Zoznam autorových rubrík:  ÚvahaVlastné zážitkyPostrehyCestovaniePotulky prírodouV živote sa stávaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu