Milé žieňa, v najkrajšom veku svojho života. Ruža vo svojom rozkvete nielen fyzickom ale po všetkých stránkach. Žijúca so svojou rodinkou a deťmi, kľudným ba možno až pripokojným životom pre takúto ženu, plnú energie, vášne a temperamentu. Vyhovovalo jej to, až do jednej chvíle, keď si bolestne uvedomila ako sa cíti sama a túži po zmene.
Na služobnej ceste, v cudzom meste, kde bola nedávno, sa stretla s mladým mužom. Fešák na prvý pohľad. Vysoký, urastený, čiernovlasý s láskavými očami. Príjemný spoločník a kapacita vo svojom obore. Keď prednášal nemohla od neho odtrhnúť oči. „ Čo sa to so mnou deje?“ pýtala sa v duchu, sama seba. „Čím ma ten muž zaujal? Čo má také, čo nemá ten „môj“, ktorého mám doma?“ Otázky jej vírili v hlave. Po prednáške, na recepcii bola tak zmätená, až prevrhla nechtiac fľašu na stole. Objekt jej zmätku sedel neďaleko nej. Hanbila sa. Prečo? Pocítila túžbu. Tú túžbu, ktorú poznala, keď sa zamilovala do svojho manžela. Neskrotnú vášeň, ktorá vás vháňa do náručia a naplnenia vašich snov a prianí. „Preboha! Veď je odo mňa mladší.“ prebleslo jej mysľou. „Čo to stváram?“ Chcela zastaviť svoje myšlienky. „To sa nepatrí! Nesmie! Nie je to morálne...“ Ale túžba silnela, keď sa spolu nezáväzne rozprávali. Sympatie boli na oboch stranách a aj prejavované. Letmé dotyky, nežné pohľady, nespočetné komplimenty... Čo viac môže žene lichotiť? Ako dobre muži vedia, čo ženy potrebujú počuť. Je to pekné. Ale zároveň nebezpečné. Túžba je ako plamienok. Vzbĺkne, horí a rastie. Môže ostať ako plamienok, často vzniká ohník, a pričasto sa zmení na vatru, ktorá páli a pohltí všetko. Niekedy zhorí aj ten, kto to dopustí. Možno, že za ten pocit naplnenia túžby to stojí. Alebo nie? Na to si musí dať odpoveď každý sám. Ten, kto niečo také prežil vie o čom píšem. Dokonca si myslím, že tento pocit túžby prežívame sústavne, len intenzita je iná. Niekedy je to túžba, ktorá prerastie v krásne a úprimné priateľstvo. Vtedy, je ten nádherný súzvuk duší. Inokedy sa vyvinie milenecký vzťah, alebo sa premení na zväzok manželský, uvedomujúc si, že ten po kom túžite, stojí za to, aby ste s ním prežili celý život a následne aj zostarli.
Túžby sú rôzne. Ženy si prajú mať deti. Je to asi tá najušľachtilejšia túžba zachovania rodu a ľudstva. Nemôžem vynechať najsilnejšiu túžbu a tou je LÁSKA. Byť milovaný a milovať, prirodzená potreba vedúca k spokojnosti v živote. Keď nemilujeme a nie sme milovaní, cítime sa sami a opustení, ba často aj ochorieme od trápenia. „Prečo práve ja som sám – sama? To ma nik nechce? Nie som dosť pekný- pekná, milý – milá, dobrý- dobrá? Prečo práve ja?“ Ak príde naplnenie tejto túžby Milovať, človek sa zmení na nepoznanie. Je veselý, svet a všetko vôkol neho je krajšie, lepšie, a tak nádherne ružové...